Sights

Enter your text here...

Rodný dom Bélu Kélera

Radničné námestie č.41, Bardejov

Béla Kéler sa narodil v Bardejove na Radničnom námestí v renesančnom dvojpodlažnom dome č.41 z polovice 17. storočia, ktorý má fasádu so štukovou klasicistickou ornamentikou. Rodina Kélerovho otca Štefana (1781-1849) vlastnila okrem domu č.41 aj dom č. 40, vilu v Bardejovských Kúpeľoch, niekoľko veľkostatkov a ďalšie pole a záhrady v rôznych častiach Bardejova. Po smrti Štefana Kélera bol dom v rámci dedičského pojednávania predaný. Spätne Béla Kéler ľutoval, že nemal dosť peňazí na kúpu tohto domu.

"Keby som mal vtedy väčšie bohatstvo, kúpil by som si rodný dom v Bardejove a poskytol ho ako vdovské sídlo pre sestry Amáliu, Augustu a Antóniu. Ony by mohli spravovať môj dom v Bardejovských Kúpeľoch." (Kéler, 1877)

19. augusta 1906 bola na Kélerovom rodnom dome slávnostne odhalená mramorová doska s reliéfnou bustou sochára Bélu Markupa.

"Rodný dom Bélu Kélera, uhorského hudobného skladateľa, narodeného v Bardejove, bol označený pamätnou doskou. Vojenský orchester zo Satu Mare začal slávnostný ceremoniál Kélerovou Rákociho predohrou. Po prejavoch Álmosa Jaschika, a riaditeľa múzea Antala Vasa, starosta Alajos Rhódy poďakoval za horlivosť výboru pre plakety a prevzal pamätnú dosku." (Budapesti Hírlap, 1906)

Počas 2. svetovej vojny v roku 1941 bola pamätná doska odstránená a v roku 1952 k 70. výročiu Kélerovej smrti bola nahradená novou s nápisom V tomto dome sa narodil 13.II.1820 hudobný skladateľ Vojtech Kéler. Pôvodná tabula sa na dom vrátila v roku 2011 a v súčasnosti sú tam obidve.

Do roku 1987 boli v dome umiestnené šijacie dielne. Od roku 1989 Mesto Bardejov hľadá definitívne využitie Kélerovho rodného domu. Spoločnosť Bélu Kélera sa usiluje o to, aby v dome bolo zriadené Múzeum Bélu Kélera, kde by bola vystavená pozostalosť Bélu Kélera, ktorá sa dnes nachádza v zbierkach Šarišského múzea. Súčasne by sa v dome konali pravidelné komorné koncerty Kélerovej hudby.

Rodičovský hrob

Evanjelický cintorín, Kellerova, Bardejov

Rod Kélerovcov sa takmer tri storočia aktívne podieľal na formovaní spoločenského života mesta a v mnohých oblastiach prispel k jeho rozvoju, preto je neodmysliteľne spätý s bohatou históriu Bardejova.

Kélerova matka Anna Žofia Both (Booth) sa narodila 14. júla 1793 v Spišskom Podhradí. Jej otcom bol Andrej Both (1764-1799), matkou Marianna Toperczer (1769-1842, zomrela ako Mecznerová, po svojom druhom manželovi). Anna sa za otca Bélu Kélera Štefana vydala v Bardejove 1. septembra 1809. Štefan Kéler (*7. novembra 1781), syn Štefana Kélera st. (1742-1814) a Alžbety Laszgallnerovej (1744-1828), zastával v rokoch 1810-1827 funkciu zástupcu notára, v rokoch 1829-1849 bol členom mestskej rady - senátorom. 1. februára 1849 bol menovaný hlavným sudcom. Zároveň zastával funkcie v evanjelickej cirkvi a venoval sa školským a náboženským záležitostiam. Zomrel na choleru.

Anna bola matkou 15 detí, z ktorých 14 sa dožilo dospelosti. Emerich (1810-1837, právnik), Frederika (1812-1877), Štefan (1813-1888, lekár), Peter (1815-1849, v armáde), Ján (1816 - zomrel 4 hodiny po narodení), Emília (1818-1901), Béla (rodným menom Albert) (1820-1882, hudobný umelec), Amália (1821-1890), Antónia (1823-1900), Ferdinand (1824-1870, právnik), Apolónia (1826-1910), Viktor (1827-1903, štátny úradník), Matilda (1829-1894), Augusta (1831-1903), Jozefína (1832-1907).

Životné osudy Štefana Kélera sa naplnili 15. júla 1849, keď skonal vo veku 68 rokov. Jeho manželka Anna zomrela 9. mája 1848 ako 55 ročná. Obidvaja sú pochovaní na Evanjelickom cintoríne v Bardejove, ktorý spravuje Cirkevný zbor ECAV na Slovensku.

Na ich náhrobku je po nemecky napísané: "V blahej radosti zo svojho najčistejšieho úsilia dve ušľachtilé bytosti dlho spojené životom nasledovali jeden druhého aj v smrti. Ďalej žije ich povesť, ich dielo a ich požehnaný duch."

Béla Kéler z Wiesbadenu často udeľoval svojej setre Emílii Vandrákovej inštrukcie ohľadom úprav rodinných hrobov v Bardejove.

"Nezabudni na moje inštrukcie ohľadom výzdoby hrobu našich rodičov 15. júla. Hrob by sa mal deň predtým vyčistiť, rovnako ako hrob našej dobrotivej babičky Marianny Mecznerovej rodenej Toperczerovej a babičky Alžbety rodenej Laszgallnerovej." (Kéler, 6. júla 1874)

"Musím Ti naliehavo povedať, že v pondelok 7. novembra si pripomenieme 100. narodeniny nášho nebohého otca. Už teraz chcem iniciovať zbierku peňazí od všetkých našich žijúcich súrodencov na nákup venca z umelých kvetov, ktorý bude v tento deň umiestnený na jeho náhrobok." (Kéler, 20. mája 1881)

Kélerova vila

Bardejovské Kúpele

Vilu vlastnili už rodičia Bélu Kélera, ktorí, rovnako ako väčšina bardejovských šľachtických rodín, mali v Bardejovských Kúpeľoch letné sídlo. Béla Kéler získal dom v roku 1850 ako dedičstvo po smrti otca Štefana. Keďže pôsobil prevažne v západnej časti Európy, vilu väčšinu roka prenajímal kúpeľným hosťom.

Po smrti Bélu Kélera v roku 1882 vilu nezdedil nikto z rodiny, ale bola predaná spoločnosti Bardejovské Kúpele. Naďalej slúžila na ubytovávanie kúpeľných hostí, neskôr ako reštaurácia, kaviareň alebo mliekareň. Medzi pamätníkmi prvej Československej republiky je známa ako "vila kefír". Objekt bol zbúraný ešte pred 2. svetovou vojnou. Je pravdepodobné že dôvodom bolo nestabilné podložie, pretože objekt musel mať kvôli minerálnym prameňom plytké základy.

Na záhrade domu Bélu Kélera sa nachádzal minerálny prameň, ktorý vyvieral do jeho studne. Ročne boli vodou z Kélerovho prameňa naplnené státisíce hlinených fliaš, ktoré sa následne exportovali k zákazníkom. Spolu s prameňmi Hlavným, Lekárskym, Kolonádnym a Alžbetiným bol tento prameň radený medzi najznámejšie pramene v Bardejovských Kúpeľoch.

"Hlavný prameň vyviera takmer uprostred údolia, pár krokov od neho prameň Lekársky a v hornej časti údolia prameň Kolonádny. Tieto tri pramene sú chránené pavilónom proti vonkajším vplyvom a slúžia na pitie a kúpanie. Kélerov prameň vyviera v spodnej časti údolia na nádvorí jeho domu a slúži hlavne na export. V súčasnej dobe sa vyváža 400 000 fliaš ročne." (Mittheilungen der kaiserlich-königlichen Geographischen Gesellschaft, 1862)

Ako je zrejmé na fotografii Kélerovej vily z roku 1912, Kélerov prameň, vyvierajúci do studne prekrytej dreveným záhradným domčekom, bol na začiatku 20. storočia premenovaný na Prameň ANNA a pod týmto názvom vyviera aj v súčasnosti v kúpeľnej kolonáde.

Zdroj: BURDYCH, Pavel. Béla Kéler - maestro z Bardejova. Spoločnosť Bélu Kélera & Hevhetia, 2022. ISBN: 978-80-973191-4-429.

Šarišské múzeum - najzaujímavejšie exponáty

Radničné námestie, Bardejov

Krstný list (opis)

V roku Krista tisíc osemsto dvadsať (1820), dňa sedemnásteho februára, bol v miestnej evanjelickej nemeckej cirkevnej obci pokrstený:

Paul Albert Kéler

Otec: veľmi vznešený Stephanus Kéler
Matka: pani Anna, rodená Bóth

Krstní rodičia:

najvznešenejší plukovník Paulus Kéler
ctihodný pán Sigismundus Ganczaugh
pani Marianna, rodená Kéler

Týmto sa potvrdzuje, že toto osvedčenie o krste je verne a presne vydané podľa cirkevnej matriky uvedenej obce (zväzok III, strana 165), a preto je plne dôveryhodné.

Bardejov, dňa 28. januára 1850

Johann Török–Árvay, evanjelický nemecký farár

Poznámka dopísaná Bélom Kélerom: Narodil som sa 13. februára a o štyri dni neskôr som bol pokrstený.

Konfirmačný list

Konfirmačný list udelený Albertovi Kélerovi na deň jeho kresťanskej konfirmácie v Bardejove, dňa 6. apríla 1834.

Rimanom 8,31: "Ak je Boh za nás, kto môže byť proti nám?"

Na pamiatku tejto slávnosti ti Boh so svojou milosťou pomáhaj, aby si vo viere a v kresťanskom živote zotrval pevne! Nech ťa Jeho požehnanie vždy sprevádza, nech ťa Jeho milosť ochraňuje a nech ťa Jeho Duch nikdy neopustí. Čo si dnes Pánovi sľúbil, to nech je Tvojím verným predsavzatím na celý život.

Tvoj duchovný správca

Johann Török-Árvay – farár

Čestné občianstvo mesta Bardejov

Konzul a senát slobodného a kráľovského mesta Bardejov dávajú všetkým na vedomie a na trvalú pripomienku: predstúpil pred nás osobne pán Albertus Kéler, aby predložil Najvyššej panovníckej moci dôvody týkajúce sa verejných záležitostí a služieb preukázaných mestu, a zároveň nás pokorne požiadal, aby sme mu dovolili získať trvalé bydlisko medzi občanmi slobodného a kráľovského mesta Bardejov. Keďže sme uznali, že jeho žiadosť je oprávnená a spravodlivá, so zreteľom na jeho dobrú povesť, zásluhy, vernosť a bezúhonnosť, ako aj na jeho prínos pre verejný život, slávnostne sme ho prijali medzi občanov mesta Bardejov a priznali mu všetky práva, výsady a slobody, aké majú ostatní riadni občania mesta, spolu so všetkými povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú. Na potvrdenie tohto rozhodnutia sme dali vyhotoviť túto listinu a spečatiť ju mestskou pečaťou. Vydané na zasadnutí magistrátu mesta Bardejov 4. septembra 1858. Vyhotovil prísažný mestský notár Stark

Umelecké osvedčenia

Osvedčenie

Osvedčujem, že pán Béla Kéler u mňa študoval harmóniu a kontrapunkt a ujal sa týchto predmetov so zvláštnou horlivosťou, takže si ich do značnej miery osvojil.

29. mája 1853

Simon Sechter

Osvedčenie

Týmto listom potvrdzujem, že pán Béla Kéler bol osem rokov angažovaný v orchestri Divadla nad Viedenkou a prejavil sa nielen ako charakterný človek, ale podľa môjho úsudku aj ako umelec s veľkým talentom a veľmi nádejný skladateľ. Z množstva kompozícií menovaného pána, akými sú: predohry, piesne, pochody, valčíky, polky, štvorylky, štajerské tance, mazúrky atď., boli niektoré v našom orchestri s pozoruhodným úspechom uvedené. S niektorými skladbami som sa osobne zoznámil a vážim si ich. Je pre mňa obzvlášť potešujúce, že o tom môžem pánovi Bélovi Kélerovi vystaviť čestné osvedčenie.

Vo Viedni, 29. marca 1853

Franz von Suppé, dirigent orchestra Divadla nad Viedenkou

Kélerove husle zn. Jacob Stainer

Béla Kéler vlastnil v roku 1879 dvoje majstrovské husle. Každé z nich si cenil na 2000 mariek. Prvé zhotovil Michele Deconet (1752-1790) a druhé tirolský husliar Jacob Stainer (1619-1683). Kéler používal originálne sláčiky od Françoisa Tourtea (1747-1835) nazývaného "Stradivari sláčika". Kélerove husle značky Stainer spolu s dvomi sláčikmi darovali v roku 2012 potomkovia Bélu Kélera mestu Bardejov.

Medaila Litteris et Artibus

Medailu Litteris et Artibus udelil Bélovi Kélerovi švédsky kráľ Oskar II. v roku 1874. Ide o najvyššie švédske ocenenie v oblasti hudby, dramatického umenia a literatúry. Na lícnej strane medaily je zobrazený portrét aktuálne vládnuceho švédskeho kráľa, zatiaľ čo rubová strana nesie latinský nápis Litteris et Artibus, v preklade "literatúre a umeniu". Medaila je vyrobená zo striebra a je pozlátená; dodnes sa pravidelne udeľuje.

"Jeho Veličenstvo švédsky kráľ sa rozhodol milostivo mi udeliť zlatú medailu Litteris et Artibus, zavesenú na modrej stuhe, s jeho portrétom a korunou. Je to pravdepodobne najvyššie ocenenie, ktoré mi až doteraz v mojej dlhej a pestrej umeleckej kariére bolo udelené. Ak by žili nebohí rodičia, mali by zo mňa veľkú radosť. Nejakú medailu môže získať každý, ale taká medaila sa príliš často neudeľuje. Tým väčšia je to pre mňa česť." (Kéler, 1874)

Koncertné plagáty

Notové rukopisy

Ohlasy zo svetovej tlače na valčík Na krásnom Rýne spomínam na Teba:

"Kapelník Béla Kéler zložil náprotivok k atraktívnemu Straussovmu valčíku Na krásnom modrom Dunaji - Na krásnom Rýne spomínam na Teba. Nová kompozícia sa krásou, eleganciou a melodickosťou vyrovnáva Straussovej kompozícii." (Public Ledger, Memphis, Tennessee, USA, 1869)

"Kéler prvýkrát predviedol svoj valčík Na krásnom Rýne spomínam na Teba, ktorý vzbudil neopísateľné nadšenie." (Hamburger Fremdenblatt, 1877)

"Od tej doby je tento valčík na celom svete dôstojným náprotivkom valčíka Modrý Dunaj Johanna Straussa." (Košické noviny, 1877)

"Medzi žijúcimi skladateľmi valčíkov zaujíma Béla Kéler miesto vedľa Straussa. Jeho hudba je originálna aj krásna. Žiadny valčík zložený za posledných desať rokov nezískal väčšiu popularitu ako jeho Na krásnom Rýne." (St. Louis Globe-Democrat, USA, 1880)

Béla Kéler a Sisi

Žiadny zo skladateľov pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska sa počas svojho života nedostal tak blízko k cisárskemu dvoru ako najslávnejší bardejovský rodák Béla Kéler. Jeho meno sa objavuje v dvoch výnimočných hudobných albumoch venovaných cisárovnej Alžbete Bavorskej, známej ako Sisi. V týchto vzácnych zbierkach stojí Kélerovo meno po boku najvýznamnejších európskych skladateľov svojej doby.

Svadobný dar z Viedne (1854)

Pri príležitosti sobáša s cisárom Františkom Jozefom I. dostala cisárovná Alžbeta v roku 1854 monumentálne Album hudobného umenia. Tento reprezentatívny dar pripravila viedenská Spoločnosť priateľov hudby (Gesellschaft der Musikfreunde). Album bol uložený v bohato zdobenej drevenej kazete potiahnutej kožou a predstavoval symbolický hold hudobného sveta mladej cisárovnej.

Medzi 91 rukopismi od 88 vybraných autorov sa nachádza aj Kélerova pieseň Ó, najdrahšia, keď som pri Tebe, op. 103. Keďže cisárovná bola sama zručnou hudobníčkou, možno predpokladať, že sa s touto skladbou aj osobne oboznámila, prípadne ju sama interpretovala.

Tento výnimočný album dnes patrí medzi klenoty Rakúskej národnej knižnice vo Viedni, kde je uložený a sprístupnený na prezenčné štúdium.

Korunovačný dar (1867) – stratený unikát

Ešte osobnejší vzťah k Uhorsku dokumentuje druhý hudobný album s názvom Pre kráľovnú Alžbetu. Venovali ho uhorskí umelci pri príležitosti korunovácie cisárovnej Alžbety za uhorskú kráľovnú v roku 1867. Album v luxusnej väzbe z modrého hodvábneho zamatu obsahoval aj Kélerovu skladbu Verbóciho čardáš, op. 46

Tento vzácny dar patril medzi približne sto najcennejších diel súkromnej knižnice cisárovnej Alžbety. Po jej tragickej smrti bol však spolu s ďalšími predmetmi z osobného majetku predaný a jeho ďalší osud sa postupne stráca.

Posledná známa stopa o existencii albumu pochádza z roku 1935, keď sa objavil v aukčnom katalógu londýnskeho antikvariátu Maggs Bros. Tento katalóg je dnes uložený v Múzeu kráľovského kaštieľa v Gödöllő v Maďarsku. Album aj Kélerov pôvodný rukopis čardášu sú však v súčasnosti nezvestné a pravdepodobne sa nachádzajú v súkromnej zbierke.

Portréty

Hrob Bélu Kélera

Severný cintorín, Wiesbaden, Nemecko

Béla Kéler bol pochovaný v piatok 23. novembra 1882 na Severnom cintoríne (orig. Nordfriedhof) vo Wiesbadene, ktorý bol otvorený v roku 1877 a je miestom posledného odpočinku pre viac ako 87 000 ľudí, ktorí preukázali vynikajúce služby mestu Wiesbaden, vojvodstvu Nassau alebo spolkovej zemi Hesensko. V súčasnosti je pamiatkovo chránený a pochováva sa tam len v ojedinelých prípadoch.

Na konci 20. storočia bol hrob Bélu Kélera, ktorý sa nachádza v sekcii A8, už takmer neidentifikovateľný. Všetka rytina na kameni bola zvetraná a celý obelisk bol obrastený machom. V tomto stave hrob objavila pani Margit Schröder v roku 1994. Potvrdenie o tom, že ide o Kélerov hrob urobil až kamenár, podľa historické knihy náhrobkov, na základe čoho, mohlo byť všetko obnovené do pôvodnej podoby.

Zdroj: MEDŇANSKÁ, Irena. Po stopách Bélu Kélera vo Wiesbadene v roku 2006 In: Tvorba bardejovského rodáka Bélu Kélera z pohľadu muzikológov a interpretov 21. storočia. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, 2013. ISBN 978-80-555-0997-6.

Socha Bélu Kélera

Historická radnica, Bardejov

Sochu Bélu Kélera zhotovil počas Drevosochárskeho sympózia v Zborove v roku 2016 sochár a rezbár Jozef Michňa z obce Jakubany. Iniciátorom projektu bola Spoločnosť Bélu Kélera, objednávateľom Mesto Bardejov. Socha bola v roku 2017 dočasne inštalovaná pred Kélerovým rodným domom, neskôr sa presunula do budovy Šarišského múzea, kde ju môžete vidieť vedľa vitríny s exponátmi Kélerovej pozostalosti.

V súčasnosti stále nie je pre sochu určené dôstojné miesto v rámci Kélerovho rodného mesta. Spoločnosť Bélu Kélera navrhuje umiestnenie sochy v novovytvorenom Parku Bélu Kélera v Bardejovských Kúpeľoch.

Prírodná galéria

Toplianska, Bardejov

Mesto Bardejov v roku 2021-2022 realizovalo, popri cyklochodníku v oddychovej zóne na nábreží rieky Topľa, projekt 27 obrazov s názvom Prírodná galéria - Bardejov v priestore a čase. Ich autorom je bardejovský umelec Jozef Boža (*1963), ktorý kombináciou techník akrylových farieb a uhlíka zachytil najvýznamnejšie udalosti a osobnosti histórie Bardejova.

Osemnásty obraz je venovaný Bélovi Kélerovi. Boža na ňom spája Kélerov portrét inšpirovaný obrazom rumunského maliara Petra Mateesca z roku 1851, ktorý je v zbierkach Šarišského múzea, s pohľadom na dominanty Radničného námestia vrátane Kélerovho rodného domu. Obraz dotvára notová skica Kélerovej Veselohernej predohry, op.73.

Park Bélu Kélera

Bardejovské Kúpele, Slovensko

Ešte v roku 2021 stála pred Strediskom obchodu a služieb v Bardejovských Kúpeľoch nefunkčná fontána, ktorá už dlhé roky neplnila svoju pôvodnú úlohu. Nevyužitý priestor sa však v nasledujúcich rokoch dočkal výraznej premeny.

V rokoch 2022 – 2023 spoločnosť Bardejovské Kúpele, a. s., toto miesto zrevitalizovala a podľa architektonického návrhu Petra Demčku tu vytvorila nový park venovaný najslávnejšiemu bardejovskému rodákovi a významnej osobnosti kúpeľov – hudobnému skladateľovi, dirigentovi a huslistovi Bélovi Kélerovi.

Súčasťou parku je originálna hudobná lavička a pamätná tabuľa, ktoré vznikli v spolupráci s umeleckým kováčom Františkom Sarvašom. Výber desiatich Kélerových skladieb, ako aj sprievodný text pripravila Spoločnosť Bélu Kélera. Park bol otvorený 27. júna 2023 a dnes ponúka návštevníkom príjemné miesto na oddych i tiché pripomenutie bohatej hudobnej minulosti Bardejovských Kúpeľov.

Béla Kéler mal k Bardejovským Kúpeľom osobitý vzťah. V roku 1850 tu zdedil rodičovský dom, do ktorého sa rád vracal zo svojich početných koncertných ciest po Európe. Keďže väčšinu roka pôsobil v zahraničí, dom počas svojej neprítomnosti prenajímal kúpeľným hosťom. V jeho záhrade vyvieral minerálny prameň Anna, ktorého voda sa plnila do fliaš a vyvážala sa do mnohých krajín sveta.

Skladby v hudobnej lavičke

Valčík bardejovskej kúpeľnej sezóny | Bartfelder Bade-Saison Walzer - Adam Brutovský, klavír
Mesačná pieseň | Mondlied - Marianna Pillárová a Marie Horáčková, spev/klavír
Tokajské kvapky | Tokayer Tropfen, op.54 - Lucia Laškody a Adam Brutovský, klavír
Nemecká duša | Deutsches Gemüthsleben, op.88 - Pavel Burdych a Zuzana Berešová, husle/klavír
Mazzuchelliho pochod | Mazzuchelli Marsch, op.22 - Lucia Laškody, klavír
Pekelný galop | Grand galop infernale, op.60 - Štátna filharmónia Košice, dirigent: Marián Vach
Od Rýna k Dunaju | Vom Rhein zur Donau, op.138 - Pavel Burdych a Zuzana Berešová, husle/klavír
Večerná modlitba | Abendgebeth - Jakub Tolaš a Marie Horáčková, spev/klavír
Spomienka na Bardejov | Erinnerung an Bartfeld, op.31 - Pavel Burdych a Zuzana Berešová, husle/klavír
Na krásnom Rýne, spomínam na Teba | Am schönen Rhein, gedenk ich dein, op.83 - Štátna filharmónia Košice, dirigent: Marián Vach