Hrob Bélu Kélera

Severný cintorín, Wiesbaden, Nemecko

Béla Kéler bol pochovaný v piatok 23. novembra 1882 na Severnom cintoríne (orig. Nordfriedhof) vo Wiesbadene, ktorý bol otvorený v roku 1877 a je miestom posledného odpočinku pre viac ako 87 000 ľudí, ktorí preukázali vynikajúce služby mestu Wiesbaden, vojvodstvu Nassau alebo spolkovej zemi Hesensko. V súčasnosti je pamiatkovo chránený a pochováva sa tam len v ojedinelých prípadoch.

Na konci 20. storočia bol hrob Bélu Kélera, ktorý sa nachádza v sekcii A8, už takmer neidentifikovateľný. Všetka rytina na kameni bola zvetraná a celý obelisk bol obrastený machom. V tomto stave hrob objavila pani Margit Schröder v roku 1994, ktorá sa s Kélerovou hudbou stretla na koncertoch v Bad Kissingen. V svojom vreckovom lexikóne hudobných skladateľov sa dočítala, že Béla Kéler pôsobil a je pochovaný vo Wiesbadene. Začala pátrať po jeho stopách a podľa čísla v kronike hrobov našla ten Kélerov. Potvrdenie o tom, že ide o jeho hrob urobil až kamenár, ktorý má dielňu vedľa cintorína. Našťastie to bola rodinná firma, a tak boli k dispozícii všetky historické knihy náhrobných kameňov vrátane Kélerovho, na základe čoho, mohlo byť všetko obnovené do pôvodnej podoby. Pani Schröder zadala inzerát do miestnych novín s výzvou k zbierke na záchranu pomníka. Dozvedel sa o tom priamy Kélerov príbuzný, biskup Hans Kéler z Herrenbergu, ktorý sa zaviazal prispieť na opravu sumou 1000 mariek Zvyšok rekonštrukcie, ďalších viac ako 1000 mariek zaplatilo kasíno v Kúpeľnom dome (orig. Kurhaus), na ktoré sa pani Schröder obrátila o pomoc, veď Kélerov valčík Posledné hodiny šťastia op. 100 bol poslednou skladbou, ktorá v ňom zaznela pred jeho vynúteným uzatvorením na konci roka 1872.

Zdroj: MEDŇANSKÁ, Irena. Po stopách Bélu Kélera vo Wiesbadene v roku 2006 In: Tvorba bardejovského rodáka Bélu Kélera z pohľadu muzikológov a interpretov 21. storočia. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, 2013. ISBN 978-80-555-0997-6.