Kultúrne leto Bélu Kélera 2026

Medzinárodný hudobný festival

PREDSTAVUJEME SKLADBY Z KONCERTNÉHO PROGRAMU

1. JOHANN SEBASTIAN BACH / arr. CHARLES GOUNOD: MEDITÁCIA NA 1. PRELÚDIUM (AVE MARIA)

Keď v utorok 4. augusta 1868 v Bardejovských Kúpeľoch stíchol ruch hostí, ako prvé zazneli tóny hlbokej a rozjímavej skladby, ktorá dnes patrí k najslávnejším melódiám klasickej hudby. Na husliach ju predniesol Béla Kéler, pričom ho na klavíri sprevádzala grófka Eleonóra Forgách. Základný pilier vytvoril Johann Sebastian Bach už v roku 1722, keď skomponoval svoje slávne Prelúdium č. 1 C dur (BWV 846) ako súčasť zbierky Dobre temperovaný klavír. O viac ako 130 rokov neskôr, v roku 1852, francúzsky romantický skladateľ Charles Gounod pri hre na klavíri improvizoval nad Bachovou pôvodnou harmonickou štruktúrou. Vytvoril k nej úplne novú, nesmierne spevnú melódiu a o rok neskôr ju nechal vydať pre husle a klavír. Až v roku 1859, bol k tejto melódii pripojený latinský text modlitby Ave Maria, pod ktorým skladbu poznáme dnes.

2. BÉLA KÉLER: BÚRKA A POKOJ (TEMPÊTE ET CALME), koncertný kus pre husle a klavír

Ako druhé číslo programu zaznelo dielo samotného spoluorganizátora večera. Béla Kéler sa publiku predstavil ako huslista vo svojej autorskej skladbe Búrka a pokoj, pričom za klavír sa posadila barónka Ilona Vay. Tento technicky náročný husľový koncertný kus z roku 1855 má formu jednočasťového concertina. Dielo vyniká kontrastom virtuóznych pasáží a spevných tém. Skladba v druhej polovici 19. storočia upadla do zabudnutia a dlhé desaťročia zostala zachovaná iba v rukopisnej podobe. Kompletnou revíziou autorových prameňov prešla až v 21. storočí a zásluhou Spoločnosti Bélu Kélera vyšla tlačou (online) po prvýkrát v roku 2022.

3. GÉZA ALLAGA / ISTVÁN BÉNYEI: MILUJEM ŤA, KVIETOK MÔJ JEDINÝ (SZERETLEK ÉN, EGYETLEN EGY VIRÁGOM)

Tretím číslom pamätného večera v Bardejovských Kúpeľoch bola pieseň v podaní Irmy Semsey-Csáky pod prostým názvom Szeretlek én (Milujem ťa) a dobový program pri nej neuvádzal meno autora. Na základe analýzy dobového repertoáru a zachovaných prameňov možno s vysokou mierou pravdepodobnosti identifikovať uvádzanú skladbu ako pieseň Szeretlek én, egyetlen egy virágom (Milujem ťa, kvietok môj jediný), ktorá vznikla v roku 1862 ako súčasť prvej pôvodnej maďarskej operety A szerelmes kántor (Zamilovaný kantor). Hudbu skomponoval Géza Allaga a autorom textu bol István Bényei.

4. OTTILIA WASS (NAHRADENÁ ANDREJOM SLÁDKOVIČOM: OHLAS NA VÖRÖSMARTYHO)

Program večera nebol len čisto hudobný – jeho dôležitou súčasťou bola aj poézia. Ako štvrté číslo zaznela autorská báseň grófky Ottilie Wass, ktorá bola venovaná uhorskému romantickému básnikovi – Mihályovi Vörösmartymu. Keďže jej presné znenie nepoznáme, nahrádzame ju dielom Andreja Sládkoviča (1820 – 1872) s názvom Ohlas na Vörösmartyho, v ktorom Sládkovič reflektuje rovnakú tému a vstupuje s Mihályom Vörösmartym do pomyselného umeleckého dialógu.

5. WILHELM TROSCHEL: HEJ, ZALETEL SOKOL SIVÝ (HEJ, POLECIAŁ SOKÓŁ SINY), dumka pre hlas a klavír

V presnej polovici slávnostného večera sa publikum prenieslo sveta slovanskej piesne. Ako interpret sa v tomto piatom čísle programu predstavil poľský advokát Marcelli Dziubiński, ktorého pri klavíri sprevádzala grófka Irma Semsey-Csáky. Dobový plagát koncertu uvádza túto položku programu iba stručne ako "Dumka, pieśń Troschla". Ďalšie údaje nie sú uvedené, preto dnes nie je možné s úplnou istotou určiť, ktoré konkrétne dielo vtedy zaznelo. V tvorbe Wilhelma Troschela (1823 – 1887) prichádzajú do úvahy najmenej dve diela. Jedným z nich je Dumka pre vysoký ženský hlas. Keďže bardejovským interpretom bol mužský spevák, ako najpravdepodobnejšia identifikácia vystupuje pieseň "Hej, poleciał sokół siny" s podtitulom dumka. Svojím charakterom i hlasovým rozsahom totiž lepšie zodpovedá údajom uvedeným v programe koncertu.

6. a) FRANZ SCHUBERT / text: JOHANN WOLFGANG VON GOETHE: GRÉTKA PRI KOLOVRÁTKU (GRETCHEN AM SPINNRADE)

Ako šiesto číslo programu zaznelo jedno z najvýznamnejších diel svetovej vokálnej literatúry – Schubertova balada Grétka pri kolovrátku. Keď Franz Schubert v októbri 1814 skomponoval túto pieseň, mal iba 17 rokov. Ako text si vybral pasáž z Goetheho Fausta. Skladba je psychologickou štúdiou mladej Grétky, ktorá sedí pri kolovrátku, no jej myseľ a nepokojné srdce úplne ovládol Faust. Schubert geniálne využil klavírny sprievod: neustále sa opakujúci pohyb v pravej ruke dokonale evokuje krútenie kolovrátku, zatiaľ čo sprievod v ľavej ruke pripomína pravidelný pohyb jeho šliapacieho mechanizmu i nepokojný tep dievčenského srdca.

6. b) IMRE SZÉCHÉNYI / text: VICTOR HUGO: KEBY SOM BOL KRÁĽOM (SI J'ÉTAIS ROI)

Druhou časťou šiesteho čísla programu bola pieseň, ktorá do Bardejovských Kúpeľov vniesla závan francúzskej poézie. Poslucháči mali možnosť počuť dielo grófa Imreho Széchényiho na text francúzskeho spisovateľa Victora Huga. Hlavnou životnou dráhou grófa Széchényiho bola vysoká medzinárodná politika. Napriek tomu miloval hudbu a bol talentovaným skladateľom. Pre pieseň Keby som bol kráľom siahol po známej básni Victora Huga, ktorá rozvíja pôsobivú romantickú gradáciu s rafinovanou a harmonicky bohatou klavírnou sadzbou. Zatiaľ čo časť venovaná kráľovi plynie v pokojnom a elegantnom pohybe, pasáž vyznania "keby som bol Bohom" prepuká do strhujúceho klavírneho víru a pátosu, ktorý nezaprie autorovo blízke priateľstvo s Franzom Lisztom.

7. BÉLA KÉLER: ROZLÚČKA S UHORSKOU NÍŽINOU (z cyklu Uhorské idyly, op. 134)

Ako siedme číslo programu zaznelo jedno z najobľúbenejších diel Bélu Kélera, v ktorom sa naplno prejavil jeho vrúcny vzťah k rodnej zemi. Na husliach ju predniesol sám autor. Uhorská idyla Rozlúčka s uhorskou nížinou nebola pre Kélera len jednou z mnohých skladieb v jeho katalógu. Sám autor sa o nej a jej sesterských častiach vyjadril s veľkou obľubou: "Tri uhorské idyly sú virtuózne skladby, ktoré už dlhé roky hrávam na svojich koncertoch i súkromných večierkoch." Hoci Kéler skladbu aktívne hrával už v 60. rokoch 19. storočia, celý cyklus Tri uhorské idyly, op. 134 (Rozlúčka s uhorskou nížinou, Syn pusty, Túžba po domovine) vyšiel až v roku 1881, teda len rok pred autorovou smrťou, vo vydavateľstve C. F. W. Siegel v Lipsku.

Veľkolepým záverom večera bolo ôsme číslo programu, ktoré malo výrazný medzinárodný rozmer. V Bardejovských Kúpeľoch sa v tom čase liečila pestrá klientela z rôznych častí Európy, medzi ktorou nechýbali ani hostia z poľského a ruského prostredia. Organizátori preto zostavili záverečný blok ako mozaiku troch piesní, ktoré patrili k obľúbenému repertoáru svojej doby.

a) PIOTR BULACHOV / text: VLADIMIR ČUJEVSKIJ: ŽIAR, ŽIAR, MOJA HVIEZDA (GORI, GORI, MOJA ZVEZDA)

Ako prvá zaznela pieseň, ktorá sa neskôr zaradila medzi najznámejšie ruské romance 19. storočia. Jej poetický text rozpráva o hviezde, ktorá človeku svieti aj v okamihoch smútku, odlúčenia a životných skúšok. Práve spojenie jednoduchej, zapamätateľnej melódie s hlbokým citovým obsahom jej zabezpečilo mimoriadnu popularitu.

b) POĽSKÁ NÁRODNÁ PIESEŇ / text: JÓZEF WYBICKI: MAZUREK DĄBROWSKIEGO

Druhou skladbou záverečného bloku bol Mazurek Dąbrowskiego, jedna z najvýznamnejších piesní poľských dejín. Text Józefa Wybického vznikol v roku 1797 pre poľské légie v Taliansku a počas 19. storočia sa stal symbolom národnej identity a nádeje na obnovenie poľskej štátnosti. V čase koncertu v roku 1868 bolo Poľsko stále rozdelené medzi okolité mocnosti a pieseň mala pre mnohých Poliakov mimoriadny emocionálny význam. Oficiálnou hymnou Polska sa stala až v roku 1927.

c) TOMASZ PADURA: ZELENÁ UKRAJINA (HEJ, SOKOLY)

Záverečnou skladbou koncertu bola populárna pieseň Hej, sokoly (v dobových prameňoch uvádzaná aj pod názvom Zelená Ukrajina), tradične spájaná s poľsko-ukrajinským básnikom a pesničkárom Tomaszom Padurom (1801 – 1871). Balada o kozákovi lúčiacom sa s rodnou krajinou patrila už v 19. storočí k známym piesňam slovanského prostredia. V jej melódii sa spája nostalgia za domovom s energiou tanečného rytmu a optimistickým nábojom. Práve preto predstavovala vhodné zakončenie večera, ktorý spájal dobročinnosť, medzinárodné porozumenie a vieru v lepšiu budúcnosť.