Šarišské múzeum - najzaujímavejšie exponáty

Radničné námestie, Bardejov

Krstný list (opis)

V roku Krista tisíc osemsto dvadsať (1820), dňa sedemnásteho februára, bol v miestnej evanjelickej nemeckej cirkevnej obci pokrstený:

Paul Albert Kéler

Otec: veľmi vznešený Stephanus Kéler
Matka: pani Anna, rodená Bóth

Krstní rodičia:

najvznešenejší plukovník Paulus Kéler
ctihodný pán Sigismundus Ganczaugh
pani Marianna, rodená Kéler

Týmto sa potvrdzuje, že toto osvedčenie o krste je verne a presne vydané podľa cirkevnej matriky uvedenej obce (zväzok III, strana 165), a preto je plne dôveryhodné.

Bardejov, dňa 28. januára 1850

Johann Török–Árvay, evanjelický nemecký farár

Poznámka dopísaná Bélom Kélerom: Narodil som sa 13. februára a o štyri dni neskôr som bol pokrstený.

Konfirmačný list

Konfirmačný list udelený Albertovi Kélerovi na deň jeho kresťanskej konfirmácie v Bardejove, dňa 6. apríla 1834.

Rimanom 8,31: "Ak je Boh za nás, kto môže byť proti nám?"

Na pamiatku tejto slávnosti ti Boh so svojou milosťou pomáhaj, aby si vo viere a v kresťanskom živote zotrval pevne! Nech ťa Jeho požehnanie vždy sprevádza, nech ťa Jeho milosť ochraňuje a nech ťa Jeho Duch nikdy neopustí. Čo si dnes Pánovi sľúbil, to nech je Tvojím verným predsavzatím na celý život.

Tvoj duchovný správca

Johann Török-Árvay – farár

Čestné občianstvo mesta Bardejov

Konzul a senát slobodného a kráľovského mesta Bardejov dávajú všetkým na vedomie a na trvalú pripomienku: predstúpil pred nás osobne pán Albertus Kéler, aby predložil Najvyššej panovníckej moci dôvody týkajúce sa verejných záležitostí a služieb preukázaných mestu, a zároveň nás pokorne požiadal, aby sme mu dovolili získať trvalé bydlisko medzi občanmi slobodného a kráľovského mesta Bardejov. Keďže sme uznali, že jeho žiadosť je oprávnená a spravodlivá, so zreteľom na jeho dobrú povesť, zásluhy, vernosť a bezúhonnosť, ako aj na jeho prínos pre verejný život, slávnostne sme ho prijali medzi občanov mesta Bardejov a priznali mu všetky práva, výsady a slobody, aké majú ostatní riadni občania mesta, spolu so všetkými povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú. Na potvrdenie tohto rozhodnutia sme dali vyhotoviť túto listinu a spečatiť ju mestskou pečaťou. Vydané na zasadnutí magistrátu mesta Bardejov 4. septembra 1858. Vyhotovil prísažný mestský notár Stark

Umelecké osvedčenia

Osvedčenie

Osvedčujem, že pán Béla Kéler u mňa študoval harmóniu a kontrapunkt a ujal sa týchto predmetov so zvláštnou horlivosťou, takže si ich do značnej miery osvojil.

29. mája 1853

Simon Sechter

Osvedčenie

Týmto listom potvrdzujem, že pán Béla Kéler bol osem rokov angažovaný v orchestri Divadla nad Viedenkou a prejavil sa nielen ako charakterný človek, ale podľa môjho úsudku aj ako umelec s veľkým talentom a veľmi nádejný skladateľ. Z množstva kompozícií menovaného pána, akými sú: predohry, piesne, pochody, valčíky, polky, štvorylky, štajerské tance, mazúrky atď., boli niektoré v našom orchestri s pozoruhodným úspechom uvedené. S niektorými skladbami som sa osobne zoznámil a vážim si ich. Je pre mňa obzvlášť potešujúce, že o tom môžem pánovi Bélovi Kélerovi vystaviť čestné osvedčenie.

Vo Viedni, 29. marca 1853

Franz von Suppé, dirigent orchestra Divadla nad Viedenkou

Kélerove husle typu Jacob Stainer

V bohatom fondovom zázemí Šarišského múzea v Bardejove sa nachádza mimoriadne cenná pamiatka, ktorá patrí k najvýznamnejším hmotným artefaktom spätým s osobnosťou husľového virtuóza, dirigenta a skladateľa Bélu Kélera. Z dochovaných prameňov vieme, že Béla Kéler vlastnil v roku 1879 dvoje majstrovských huslí, pričom každé z nich si cenil na vtedajšiu značnú sumu 2 000 mariek. Prvé z nich zhotovil benátsky majster Michele Deconet (1713 – 1790) a druhé boli pripisované slávnemu tirolskému husliarovi Jacobovi Stainerovi (1619 – 1683). Kéler navyše pri hre používal originálne sláčiky od Françoisa Tourtea (1747 – 1835), ktorý býva označovaný ako "Stradivari sláčika". Práve Kélerove husle spájané so Stainerovým menom darovali v roku 2012 potomkovia Bélu Kélera mestu Bardejov, vďaka čomu sa tento vzácny komplet stal súčasťou zbierok mesta a Šarišského múzea.

Nástroj na prvý pohľad zaujme prvkami typickými pre "stainerovskú" husliarsku školu, no zároveň nesie detaily, ktoré mu dodávajú mimoriadnu zberateľskú hodnotu. Vrchná aj spodná doska disponujú pre Stainerov model charakteristickou výraznou, vysokou klenbou. F-otvory sú kratšie, strmšie a v spodnej časti zaoblenejšie, čo nástroju prepožičiava špecifický akustický aj vizuálny charakter. Namiesto tradičnej slimačej ulity zdobí hlavicu huslí precízne vyrezávaná hlava leva. Levia hlava sa objavuje na nástrojoch spájaných so Stainerovou školou a patrí k výrazným dekoratívnym prvkom tejto tradície.

Najfascinujúcejším detailom huslí je však ich spodná doska vyhotovená z jedného kusa vzácneho očkového javora (Vogelaugenahorn). Neobyčajná kresba tohto dreva patrí k pozoruhodným prírodným javom, ktoré boli v husliarstve cenené nielen pre svoju estetickú pôsobivosť, ale aj pre náročnosť spracovania. Takto výrazne kreslený javor dodáva nástroju osobitý vzhľad a pri dopade svetla vytvára charakteristický optický efekt.

Pravosť a presné autorstvo historických nástrojov bývajú predmetom odborného skúmania. V 19. storočí sa označenie "Stainer" používalo aj pre nástroje vychádzajúce zo Stainerovho modelu a pre kvalitné práce majstrov z juhonemeckého a tyrolského okruhu, medzi ktorých patrili aj príslušníci známej husliarskej rodiny Klotz. Samotné označenie nástroja ako "Stainer" preto nemusí automaticky znamenať, že ide o originálnu prácu Jacoba Stainera zo 17. storočia. Bez odborného znaleckého posúdenia je preto vhodné ponechať otázku jeho presného autorstva otvorenú.

Medaila Litteris et Artibus

Medailu Litteris et Artibus udelil Bélovi Kélerovi švédsky kráľ Oskar II. v roku 1874. Ide o najvyššie švédske ocenenie v oblasti hudby, dramatického umenia a literatúry. Na lícnej strane medaily je zobrazený portrét aktuálne vládnuceho švédskeho kráľa, zatiaľ čo rubová strana nesie latinský nápis Litteris et Artibus, v preklade "literatúre a umeniu". Medaila je vyrobená zo striebra a je pozlátená; dodnes sa pravidelne udeľuje.

"Jeho Veličenstvo švédsky kráľ sa rozhodol milostivo mi udeliť zlatú medailu Litteris et Artibus, zavesenú na modrej stuhe, s jeho portrétom a korunou. Je to pravdepodobne najvyššie ocenenie, ktoré mi až doteraz v mojej dlhej a pestrej umeleckej kariére bolo udelené. Ak by žili nebohí rodičia, mali by zo mňa veľkú radosť. Nejakú medailu môže získať každý, ale taká medaila sa príliš často neudeľuje. Tým väčšia je to pre mňa česť." (Kéler, 1874)

Koncertné plagáty

Notové rukopisy

Ohlasy zo svetovej tlače na valčík Na krásnom Rýne spomínam na Teba:

"Kapelník Béla Kéler zložil náprotivok k atraktívnemu Straussovmu valčíku Na krásnom modrom Dunaji - Na krásnom Rýne spomínam na Teba. Nová kompozícia sa krásou, eleganciou a melodickosťou vyrovnáva Straussovej kompozícii." (Public Ledger, Memphis, Tennessee, USA, 1869)

"Kéler prvýkrát predviedol svoj valčík Na krásnom Rýne spomínam na Teba, ktorý vzbudil neopísateľné nadšenie." (Hamburger Fremdenblatt, 1877)

"Od tej doby je tento valčík na celom svete dôstojným náprotivkom valčíka Modrý Dunaj Johanna Straussa." (Košické noviny, 1877)

"Medzi žijúcimi skladateľmi valčíkov zaujíma Béla Kéler miesto vedľa Straussa. Jeho hudba je originálna aj krásna. Žiadny valčík zložený za posledných desať rokov nezískal väčšiu popularitu ako jeho Na krásnom Rýne." (St. Louis Globe-Democrat, USA, 1880)