Klavírne miniatúry

Klavírne duo Berešová & Brutovský

Lucia Berešová (1-8, 9, 11, 14)

Adam Brutovský (1-8, 10, 12, 13, 15)

8,00 €
Please select variants first

Uhorské tance pre štvorručný klavír (1-8)

1 Spomienka na Bardejov, op.31

2 Čardáš kométa, op.49

3 Vrbovecký čardáš, op.46

4 Tokajské kvapky, op. 54

5 Kvetinkový čardáš, op.40

6 Lúče spomienok, op.50

7 Pozdrav vlasti, op.56

8 Spomienka na Sibiu, op.123


Sólový klavír (9-15)

9 Sempre crescendo, op.119

10 Valčík bardejovskej kúpeľnej sezóny 1844

11 Mazzuchelliho pochod, op.22

12 Przemyślski mazur, op. 97

13 Alpské radovánky, op.96

14 Konferenčná štvorylka, op.28

15 Dovidenia, op.41

V roku 1858 začal Kéler komponovať sériu ôsmich Uhorských tancov, čardášov. Autorský zápis Uhorských tancov pre štvorručný klavír vyšiel v dvoch zväzkoch vo vydavateľstve Johann André - Offenbach am Main roku 1877. Prvý tanec Spomienka na Bardejov op. 31 je najhranejším tematickým celkom Kélerovej tvorby, bohužiaľ v Uhorskom tanci č.5 Johannesa Brahmsa, kde Brahms citoval 32 taktov "bardejovského čardáša" Bélu Kélera. Svoj druhý tanec Čardáš Kométa, op. 49 Kéler venoval vedúcej osobnosti maďarského kultúrneho a politického života druhej polovice 19. storočia, ktorou bol spisovateľ Mór Jókai. Kéler prenášal do zápisu svojich skladieb vlastné spomienky z miest, kde pôsobil a najmä z jeho rodnej domoviny. Objavujú sa v treťom tanci Vrbovecký čardáš, op. 46, štvrtom Tokajské kvapky, op. 54, šiestom Lúče spomienok, op. 50 a siedmom Pozdrav vlasti, op. 56. Piaty tanec Čardáš kytička, op. 40 nesie názov podľa mládeneckého klobúka s kytičkou drobných kvetov. Ôsmy tanec Spomienka na Hermannstadt, op. 123 je spomienka na mesto Sibiu (slov. názov Sibiň) v dnešnom Rumunsku, kde Kéler pôsobil ako kapelník 10. pešieho pluku grófa Mazzuchelliho. Galop Sempre crescendo, op. 119 je posledný z trinástich Kélerových galopov. Tlačou vyšiel vo vydavateľstve Bote & Bock v Berlíne. Kéler vytvoril 76 valčíkov (49 bez opusového čísla). Ako 24 ročný mladík skomponoval Valčík bardejovskej kúpeľnej sezóny 1844, ktorý sa zachoval v rukopise. Po autorskej revízii (1874) dielo vyšlo vo vydavateľstve J. B. Cramer & Co. v Londýne pod názvom Romantický život, op.101. 1. júla 1861 v Budapešti dokončil Kéler Mazzuchelliho pochod, op. 22, ktorý venoval svojmu vojenskému pluku. Pochod je známejší ako Apollo-Marsch, WAB 115 Antona Brucknera, ktorému bolo autorstvo diela nesprávne pripisované. V Debrecíne roku 1858 Kéler skomponoval a venoval grófovi Mazzuchellimu Mazur Przemyślski, op. 97 ako spomienku na poľské mesto Przemyśl. Radosť alpského horala op. 96 je séria piatich štajerských tancov s charakteristickými prírazmi. Konferenčná štvorylka, op. 28 vznikla vo Viedni v roku 1853. Definitívnu podobu skladba dostala po prepracovaní vo Wiesbadene (1876). V každej zo šiestich častí štvorylky dominujú hudobné motívy rôznych regiónov vtedajšej Európy: Pruska, Rakúska, Sardínie, Ruska, Anglicka a Francúzska. Štvorylka bola vydaná tlačou vo vydavateľstve Bote & Bock v Berlíne, rovnako ako opusy 22, 96 a 97. Polku Dovidenia, op. 41 dokončil Kéler v Pešti v máji 1855. Autorská verzia pre klavír vyšla tlačou vo vydava-teľstve Rózsavölgyi v Pešti roku 1859.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.