Valčíky pre husle a klavír

Béla Kéler skomponoval v ranej fáze tvorby 49 neopusovaných valčíkov, väčšinou pre sólový klavír. Počnúc pôsobením vo Viedni vytvoril 27 opusovaných valčíkov pre orchester, ku ktorým väčšinou vytvoril verzie pre husle a klavír, sólový klavír a štvorručný klavír. Vo všetkých valčíkoch udržiava jednoliatosť formy: úvod, päť samostatných tancov a záver. Valčík Nemecká duša, op. 88 dokončil 29. marca 1870. Autograf diela sa nachádza v depozite Šarišského múzea v Bardejove. Premiéra sa odohrala 21. marca 1871 vo Wiesbadene. Valčík Na krásnom Rýne spomínam na Teba, op. 83 dirigoval Kéler prvýkrát vo Wiesbadene 28. augusta 1868 po návrate z Bardejova a je spomienkou na rodné mesto. Úvodné tóny valčíka sú vytesané na Kélerovom náhrobnom kameni vo Wiesbadene. Dielo sa svojho času úspešne porovnávalo s valčíkom Johanna Straussa ml., Na krásnom modrom Dunaji. Dátum skomponovania valčíka Pod talianskym modrým nebomnie je známy. Zrejme ide o jeden z posledných valčíkov, ktorý nebol vydaný tlačou a nemá opusové číslo. Jednotlivé tance majú netradične svoje pomenovania. V závere nazvanom "Zbohom Taliansko" cituje neapolskú pieseň "Santa Lucia". Valčík Posledné hodiny šťastia, op. 100 dokončil Kéler 22. novembra 1872 a prvýkrát zaznel o mesiac neskôr. V introdukcii odbíjajú pomyselné hodiny jedenástu, ktorá uvádza poslednú hodinu hernej prevádzky wiesbadenského kasína v podobe pätice tancov. Skladba sa završuje motívom nemeckej piesne Buď šťastný tichý dom. Valčík Od Rýna k Dunaju, op. 138dokončil Kéler 17. marca 1876 vo Wiesbadene. Prostredníctvom nemeckých a rakúskych motívov sprostredkováva atmosféru dvoch európskych veľriek, blízkych miestam, kde pôsobil. Kompozičnú prácu na Rakúsko-uhorskom valčíku, op. 91 Kéler ukončil 25. januára 1871. V úvode exponuje nápevy uhorskej a rakúskej ľudovej piesne. V priebehu valčíku využíva pôsobivý kontrastný charakter rakúskych a uhorských motívov a uzatvára ho fragmentom Rákociho pochodu a Haydnovej Cisárskej hymny.

Nahrané na Konzervatóriu Timonova 2, Košice v auguste 2016, hudobná réžia Vladimír Rohaľ a majster zvuku Radoslav Kunec. Na titulnej strane je zobrazená socha Bélu Kélera, ktorú vytvoril Jozef Michňa pre Mesto Bardejov na Drevosochárskom sympóziu v Zborove v roku 2016. Foto: Rastislav Juraši.