Kélerovi potomkovia

Od Alberta Bauma po Sebastiana Kaindla

Béla Kéler po sebe nezanechal iba rozsiahle hudobné dielo, ale aj rodinu, ktorej potomkovia dnes žijú v rôznych častiach Európy. Predstavenie línie jeho potomkov – od syna Alberta Bauma až po prapravnuka Sebastiana Kaindla – odhaľuje fascinujúci príbeh rodinného dedičstva, dešifrovania starých dokumentov a postupného návratu rodiny k svojim bardejovským koreňom.

Priamu rodinnú líniu otvára Kélerov jediný syn Albert Baum. Narodil sa v roku 1866 ako nemanželský syn Bélu Kélera a Amálie Baum (1843–1930). Priezvisko Baum nosil len preto, že oficiálny proces adopcie, ktorý Kéler inicioval, prerušila skladateľova nečakaná smrť v novembri 1882.

Albert Baum neskôr pôsobil v Nemecku ako školský inšpektor (konrektor v. v.) v meste Bad Wildungen. Vo svojich spomienkach i v historických listoch zdôrazňoval, že ho otec obklopoval najvernejšou otcovskou láskou, zabezpečil mu vzdelanie a výchovu a viedol ho k úcte k hudbe a rodinným koreňom.

Významnou kapitolou v poznaní rodinnej histórie sa stala korešpondencia z roku 1933 medzi Albertom Baumom a bardejovským evanjelickým farárom Gejzom Bergom. V dôsledku vtedajších politických zmien v Nemecku a potreby doložiť pôvod pre svojho syna (učiteľa v Berlíne) kontaktoval Albert Baum farnosť v Bardejove.

Na rodinnú líniu Alberta Bauma dnes prirodzene nadväzuje jeho pravnuk a Kélerov prapravnuk Sebastian Kaindl, ktorý žije v Berlíne.

Hudba sprevádzala rodinu Alberta Bauma po celé generácie. Sebastian Kaindl spomína, že ako dieťa z rádia občas počúval Kélerove skladby a vedel o svojom slávnom prapravdekovi. Podobne ako pri jeho prastarom otcovi Albertovi, aj v druhej polovici 20. storočia rozdelenie Európy výrazne skomplikovalo snahy rodiny dozvedieť sa o bardejovských koreňoch viac.

Zlom nastal vďaka výskumu nemeckej bádateľky Agnes Schirwarth. Pri príprave svojej knihy o Bélovi Kélerovi objavila v Múzeu mesta Wiesbaden rodinné pamätné predmety, ktoré tam kedysi venovala Sebastianova matka (vnučka Alberta Bauma). Tento objav spustil reťazec stretnutí, vďaka ktorým Sebastian Kaindl spoznal Petra Bubáka, Pavla Burdycha a nadviazal úzku spoluprácu so Spoločnosťou Bélu Kélera.

Osobitne významná bola Kaindlova spolupráca pri spracovaní Kélerovej korešpondencie. Listy adresované rodine (najmä sestre Emílii), ako aj vydavateĺstvám Schott a Bote & Bock, boli napísané starým nemeckým rukopisným písmom (kurentom).

Hoci sa Sebastian toto staré ručné písmo v škole neučil, postupne sa ho naučil čítať a prepisovať do dnešného latinského písma:

"V súčasnosti dokážem Bélovo písmo čítať pomerne dobre. Pri mnohých veciach som však musel ešte pátrať. Tak sa napríklad ukázalo, že 'Ofen' bol starý názov pre Budín."

Postupne sa mu tak odkrývala mozaika každodenného života jeho predka – jeho bezstarostné cestovanie železnicou po Európe, starosť o rodinný majetok a financie, precíznosť vo vzťahu k vydavateľom či neustále úsilie presadiť vlastnú hudbu.

Sebastian Kaindl dnes navštevuje Bardejov, najmä počas letných koncertov Kultúrneho leta Bélu Kélera.

Pri svojich návštevách navštevuje hrob prapraprastarých rodičov na evanjelickom cintoríne, expozíciu Bélu Kélera v Šarišskom múzeu v historickej radnici (kde sa nachádzajú aj husle, ktoré jeho rodina venovala mestu Bardejov), Kélerov rodný dom na Radničnom námestí i Park Bélu Kélera s hudobnou lavičkou v Bardejovských Kúpeľoch.

"Páči sa mi, že nie som iba turista, ale že mám k mestu osobný vzťah. Bardejov mi bol sympatický už pri prvej návšteve. Obyvatelia mesta sa vzorne starajú o svoje hudobné dedičstvo."

Kélerova rozvetvená rodina dnes žije v rôznych krajinách Európy. Jednotliví potomkovia si uchovávajú vlastné spomienky, rodinné fotografie a dokumenty viažuce sa k slávnemu skladateľovi.

Príbeh Kélerových potomkov – od Alberta Bauma cez nemeckú líniu rodiny až po Sebastiana Kaindla – ukazuje, že skladateľov odkaz nie je iba predmetom historického výskumu. Je živelnou súčasťou rodinnej pamäte, ktorá sa po desaťročiach opäť prirodzene prepája s Bardejovom.

Spoločnosť Bélu Kélera si nesmierne váži záujem a podporu všetkých potomkov, ktorých osobný vzťah k Bardejovu tvorí prirodzený a živý most medzi minulosťou a súčasnosťou.